Línia príbehu nie je nikdy priamočiara. V istom momente príde zápletka, zauzlenie, postupne sa vyvíja, prichádza stále viac a viac epizód. Po jednej zápletke príde rozuzlenie, po inej sa základná línia príbehu zamotá ešte viac.
Ako pocta tejto hlbokej súhre medzi rozprávaním a existenciou, množením a vetvením príbehu sa objavuje jedinečný nositeľný predmet – súprava lán spolu s nositeľným príbehom.
Tak, ako sa naše príbehy zamotávajú a uzlia, tak na ne postupne navliekame stále nové a nové významy. Tak sa naše laná zamotávajú do spletitých príbehov, ktoré si so sebou nosíme a ktorým dávame význam.
Kam chodievam
nemám návod na viazanie
nemám dôvod na spievanie
porozprávam ti len o tom
kam chodievam
večer s bôľom
do podniku na Panskú
veď ľudia smiať
sa tam smú
povedia ti o živote
že spletený je v náhode
Šnúry
rozplietli sme všetky šnúry
a zabudli na alúry
splietli sme ich do seba
Keina a Ábela
no na svete to tak chodí...
že jeden druhého krotí