Línia príbehu nie je nikdy priamočiara. V istom momente príde zápletka, zauzlenie, postupne sa vyvíja, prichádza stále viac a viac epizód. Po jednej zápletke príde rozuzlenie, po inej sa základná línia príbehu zamotá ešte viac.
Ako pocta tejto hlbokej súhre medzi rozprávaním a existenciou, množením a vetvením príbehu sa objavuje jedinečný nositeľný predmet – súprava lán spolu s nositeľným príbehom.
Tak, ako sa naše príbehy zamotávajú a uzlia, tak na ne postupne navliekame stále nové a nové významy. Tak sa naše laná zamotávajú do spletitých príbehov, ktoré si so sebou nosíme a ktorým dávame význam.
Kam chodievam
nemám návod na viazanie nemám dôvod na spievanie porozprávam ti len o tom kam chodievam večer s bôľom
do podniku na Panskú veď ľudia smiať sa tam smú
povedia ti o živote že spletený je v náhode
Šnúry
rozplietli sme všetky šnúry a zabudli na alúry splietli sme ich do seba Keina a Ábela no na svete to tak chodí... že jeden druhého krotí.