Informácie
Kontakt
Situácia
Široké pole pôsobnosti dizajnu dnes zahŕňa nielen tvorbu produktov, vylepšovanie ich estetickej a funkčnej roviny, ale aj navrhovanie inovatívnych konštrukčných riešení, systémov, v ktorých sa produkt pohybuje, či už vo sfére výroby, predaja, alebo ich likvidácie. Ale nielen to. Dizajn dnes zasahuje aj do navrhovania širšieho rámca fungovania spoločnosti ako takej cez tzv. dizajnérske myslenie. Dizajn sa posúva od produktu k servisu.Nemožno tiež ignorovať dosah digitálnych technológií, ktoré otvárajú nové otázky a spochybňujú zaužívané uvažovanie o dizajne jednak v rovine jeho tvorby, produkcie a užívateľov.Ďalšou rovinou je jeho často kontroverzné vnímanie. Na jednej strane stojí predstava, že úlohou dizajnu a dizajnéra je vylepšovať svet a prinášať riešenia problémov, na strane druhej hovoríme o tzv.„paradoxe dizajnéra“, ktorý sa snaží zlepšiť svet navrhovaním produktov a prinášaním inovácií, ktoré ale spôsobuje spotrebovávanie zdrojov, energie a znečistenie prostredia. Ide teda iba o čiastkové riešenia v rámci systému, ktorý je vnútorne neudržateľný.
V ďalšom pláne sledujeme veľmi zjednodušené vnímanie dizajnu ako popovej disciplíny, ktorá je primárne orientovaná na zisk a zvyšovanie spotreby, čo ovplyvňuje jeho status v kultúrnej hierarchii ako menej hodnotného umenia. Na druhej strane sa ukazuje, že dizajn môže plniť poslanie ako prostriedok osobného a kultúrneho prejavu, čím môže prekročiť aj dosah umenia.
V poslednom období sa čoraz častejšie diskutuje o nutnosti zmeny paradigmy a prehodnotenia zdanlivo nemenných pozícií dizajnu vo svete, ktorý sa pomaly presúva do nehmotného digitálneho priestoru na pozadí hroziacej klimatickej krízy.
Metóda
Ateliér, či škola predstavuje „inkubátor“, ktorý poskytuje študentom priestor pre slobodnú tvorbu. Neznamená to však, že ide o izolované prostredie. Reflektovanie a kritické prehodnocovanie stavu študovaného odboru, ako aj vnímanie širšieho spoločenského, kultúrneho, politického, sociálneho či ekologického kontextu je dôležitým faktorom vyučovacieho procesu. Od toho sa odvíja aj ideový rámec zadaní, ktoré postupujú od uvažovania v základných pojmoch ako materiál, forma, funkcia, technológia, cez riešenie vzťahu objektu a prostredia, až po komplexnejšie zadania. To znamená, že sledujú celý proces spojený s tvorbou dizajnu, jeho funkciou vo vzťahu k užívateľovi a jeho úlohou v spoločnosti. Ide o výskum dizajnu a cez dizajn s dôrazom na autentickú autorskú víziu a postoj.
Pri riešení zadaní je kľúčovým slovom PROCES, ktorý tu nie je iba prostriedkom dosiahnutia cieľa, ale je aj cieľom samotným. Učenie sa v procese znamená odvahu experimentovať, robiť chyby, objavovať, napredovať, ale aj stagnovať. Jeho výsledkom môže, ale aj nemusí byť materializovaný predmet – objekt. Podstatná je miera získaných vedomostí, skúseností a kompetencií. Samozrejmá je prezentácia vlastného výskumu a jeho výsledkov spojená s rozvojom komunikačných schopností, argumentácie a kritického myslenia.
Dôraz sa bude klásť aj na rozvoj remeselných zručností, nielen v zmysle tradičného chápania ale aj v narábaní s digitálnymi nástrojmi. Ako hovorí JuhaniPallasmaa vo svojej knihe Mysliaca ruka, „v dnešnej kultúre sa kladie dôraz na virtuálne a vizuálne. Význam tela sa v procese rozvoja tvorivej inteligencie zanedbáva.“ Dotyk s materiálom (reálnym či virtuálnym) a jeho spracovanie nástrojom je v procese tvorby dôležitým katalyzátorom hľadania a objavovania nových riešení.
doc. Mgr. art. Sylvia Jokelová
vedúca Ateliéru experimentálneho dizajnu