Informácie
Kontakt
Cicatrix
Dielo Cicatrix voľne nadväzuje na projekt Pax ex… a rozvíja jeho formálny aj ideový jazyk deštrukcie a následnej rekonštrukcie. Dielo pracuje s paralelou medzi medzi fyzickým úrazom a vnútornou skúsenosťou zmeny. Reflektuje moment, v ktorom sa funkčnosť vracia, no pôvodný stav už nie je možné obnoviť a ani už nie je chcený.
Sklo predstavuje telo — krehké, vystavené tlaku, schopné prasknúť aj znovu sa uzdraviť. Sklenené objekty sú cielene narušené, rozbité a znovu skladané, pričom medený výplet je využitý ako náplasť, obväz, chirurgický steh či dočasná fixácia. Objekty sa vložia do sadrových foriem a umiestnia do pece. Liečbou pri vysokej teplote sa zlomeniny zacelia, hrany zaoblia. Roztrieštené fragmenty prechádzajú procesom rekonštrukcie, v ktorom sa pôvodná celistvosť nenavracia, ale sa nahrádza novou, s vedomou stratou pôvodného stavu.
Objekt/pacient prežil zásah, traumu — bol hospitalizovaný, následne ošetrený a stabilizovaný. Teraz je v pokoji, všetky životné funkcie sú v norme. Už nie je v ohrození, je funkčný a môže sa vrátiť späť do bežného života.
Ale je iný.
Jazva zostáva.
Jazva nesie v sebe pamäť úrazu, stáva sa trvalým záznamom premeny. Nie je chybou ani slabosťou ale dôkazom prežitia.
Projekt vznikal v spolupráci s Ateliérom skla a v rámci doplnkového ateliéru (DaFm)
Odborná spolupráca: doc. Mgr. art. Pavol Macho, ArtD.