Mária MartinickáPremena/zimný semester 202EN/SK
Kvapka, vlasec, vlákno, lanko
Projekt pokračuje vo výskume jemných materiálových štruktúr prostredníctvom práce s organzou, rybárskym lankom a elektrospinningom. Pôvodný záujem o pavučinu, kondenzované kvapky a krehké väzby materiálu sa posúva smerom k organickým objektom a kresbám pracujúcim s napätím medzi viditeľnosťou a zánikom obrazu.
Elektrospinning bol realizovaný na Slovenskej akadémii vied v Bratislave v spolupráci s Ing. Alenou Opálkovou Šiškovou, Ph.D., vytvára jemné vláknové štruktúry ukladané na subtílne formy pripomínajúce schránky, kukly alebo zhluky. Dôležitou súčasťou procesu je zmršťovanie a uzatváranie materiálu. Pôvodne otvorené konštrukcie sa postupne sťahujú do krehkých organických tvarov, ktoré jemnou interakciou reagujú a nadobúdajú dojem postupného oslobodenia.
Paralelnou líniou projektu sú výstupy, ktoré som začala vytvárať v rámci predmetu kresba pod vedením doc.
Mgr. art. Martinom Dernerom, ArtD. a neskôr ich ďalej rozpracovala v ateliéri. Vznikajú rytím do transparentnej fólie s fotografickým obrazom, ktorý je následne prenášaný na papier. Rytie deformuje materiál, fólia sa krúti a zmennšuje, čím opakuje princíp transformácie prítomný aj v objektoch. Výstupy vychádzajú z pozorovania svetelných situácií, v ktorých obraz vplyvom odlesku mizne alebo sa stáva nečitateľným, podobne ako pavúčia sieť zachytená svetlom alebo kvapkou.
Do kresieb vstupuje aj organza navliekaná do lineárnych štruktúr, čím sa plocha rozširuje do priestoru. Vlákno tu nefunguje iba ako materiál, ale aj ako nositeľ napätia, spojenia a jemnej orientácie v priestore. Výsledkom je séria objektov a kresieb skúmajúcich hranicu medzi materiálnosťou, svetlom a miznutím vizuálneho vnemu.
Odborná spolupráca: Ing. Alena Opálková Šišková, PhD.
Sedím na lavičke a pozerám pred seba.
Som ponorená v myšlienkach.
Prejde auto, vzduch sa pohne
a zrazu sa otvorí scéna,
ktorú som predtým nevidela.
Na pavučine sa objavia drobné kvapky,
malé korálky.
Skrz jednu z nich vidím jemný vlas pavučiny a priblížim sa.
Chcem byť ešte bližšie.
Vlásočnice sú takmer neviditeľné.
Dotknem sa, necítim.
No všetko reaguje.
Kvapka sa potichu kĺže
a ja ju vnímam viac ako svoj dotyk.
Sledujem ich dlhšie.
Prechádzam od jednej k druhej,
od tvaru k tvaru.
Niektoré pripomínajú rybárske siete.
Strihám, vážim, rozpúšťam.
0,5 g rybárskeho lanka v 3 ml hexafluoropropánu a 2 ml dichlórmetánu.
Zapisujem, pozorujem premenu.
Cestujem, vlak, auto, autobus, znova vlak.
Prichádzam s organzou v ruke
a rozoberám ju na jednotlivé vlákna.
Vo vzduchu spomalia, akoby cítili každý pohyb okolo seba.
Zaobchádzam s nimi opatrne.
Na svetlo reagujú tiež a ich pohyb spomaľuje aj mňa.
Keď ich však niečo vyruší,
spoja sa do jedného pevného vlákna.
Zmenia svoju povahu
a už sa nevrátia k pôvodnej krehkosti.
Hľadám, čo z nich zostalo.
Ak si vyberiem len jeden vlas,
jemnosť sa znásobí.
Vidím ho len v odleskoch,
skoro stratím zrak.
Musím ho zachytiť
a prevliecť cez otvor.
Na koncoch vytvorím malé rukoväti
a navlečiem korálku.
Koncami prstov, ukazovákom a palcom vlákno napínam.
Začne sa točiť spolu s kvapkou.
Zastavím sa a pozerám.
Opäť sledujem premenu.