Mária MartinickáPersonal projekt/letný semester 2025
Moment po tom

Volám ho fotoaparát, no pre mňa ním nikdy nebol a ani nie je.

Tento fotoaparát je po mojej mamine. Dlho som si myslela, že nefunguje, a tak som v ňom len pozorovala svet naokolo. Počas tejto práce som však zistila, že to nie je celkom pravda. Fotoaparát stále dokáže plniť svoju pôvodnú funkciu. Pre mňa sa tým však nič nemenilo. Je mojim osobným priestorom. Či ním bude? Možno je to ďalšia vrstva.  Vždy stačilo prižmúriť jedno oko, druhé nechať otvorené, priblížiť sa a zrazu som sedela v hľadáčiku.
Sprístupnila som teda len blesk a malé červené svetielko. Vďaka tomu som mohla zachytiť aj nočné scény. Keďže som sa rozhodla, že práve takto chcem zaznamenať celý proces, natáčala som mobilom, ktorý nahradil moje oko. Točila som intuitívne, najmä v momentoch, keď som chcela vojsť dovnútra a sledovať dianie intímne. Párkrát som pustila dnu niekoho iného. Prvýkrát som videla aj seba.

Pásy, hrací strojček
Situácie, javy, predmety z videí ovplyvňovali to, ako vyzerá všetko okolo hľadáčika teraz. Preto sú tu vytvorené pásy, s ktorými sa dá jemne pohybovať rukou, pomocou transparentného valčeka, alebo natočením práve hracej skrinky s čiernym valčekom. Je možné na ne pozerať zblízka okom, cez fotoaparát.

Púpava a jej padáčiky
Sú tu tiež uschované malé padáčiky z púpavy. Môžeš vojsť do projekcie medzi fólie, fuknúť do medzery zo zásobníka kde sa púpava nachádza. 

Titulky
Niektoré momenty som z rôznych dôvodov nezaznamenala. Sú ukryté vo forme krátkych viet vo valčeku. Potiahni za kúsok ktorý vychádza von. Vráť späť s kľukou na vrchu. 

Video
Tu sú zhromaždené všetky záznamy, od prvého až po posledné natočené video. Počas celého procesu vzniká vrstvenie. Telefón na šošovku, šošovka na pásy, pásy na fólie, fólie na video... potom znova od začiatku. Možno aj ďalej.