Mária MartinickáTelo ako nástroj/zimný semester 2024
Pominuteľné momenty

Určite si mnohí z nás pamätajú túto hru. Vypadne nám mihalnica, ktorú si dáme na prst. Dotkneme sa prstu niekoho iného a niečo si želáme, komu zostane na ruke, tomu sa želanie splní.  Práve týmto je inšpirovaná moja práca. Nezamýšľaj sa len cíť a vnímaj. Ide hlavne o moment, nájsť krásu v jednoduchosti. Najkrajšie želania sú tie, ktoré zdanlivo prežívame, lebo nemôžeme bez nich žiť. Mojim cieľom je pomôcť spomaliť. A to celým procesom a aj jeho výsledkom. V mojom ponímaní, vložíš mihalnicu na kraj krabičky a fúkneš do nej. Dostane sa dnu, môžeš fúkať ďalej no nemusíš, proces je na tebe. Čím dlhšie dýchaš, tým väčšia ilúzia vzniká. Moment, keď zastane na želaní, je ten kľúčový. Zaobchádzaj s ním citlivo. Druhá možnosť ako si želať je nasledovná: Potri krabičku umelou kožušinou s už vloženou mihalnicou, dotkni sa jej zvonku a ona odskočí. Tento spôsob je zložitejší na okolité podmienky, no keď budeš mať šťastie, splní sa.